Flasa vína s pohárom. V pohári sú upražené kávové zrná.

Príde znalec vína do vinotéky:

Znalec: Prosím si Slovenské víno.

Predajca: Áno samozrejme, aké Slovenské máte na mysli?

Znalec: No Slovenské predsa!

Predajca: Výborná voľba, Rulandské, Cabernet alebo Merlot? Tu od “Fera” máme výborný Alibernet neskorý zber ročník 2014

Znalec: Nie, nie! Slovenské!

Zdá sa vám to mierne pritiahnuté za vlasy, však? Skúsme iný príklad.

Príde znalec kávy do coffeeshopu:

Znalec: Prosím si Ethiopiu.

Predajca: Výborná voľba, nech sa páči.

Toto už vyzerá v poriadku – pýtate sa kam mierim?

Ethiopia má 1 100 000 kilometrov štvorcových (zhruba), Slovensko 49 000 (zhruba). Keď si ale ideme po víno a nemáme práve chuť experimentovať, tak požiadavka znie napríklad:

Prosím si “FeroveVinárove” Rulandské modré suché 2013 zo Strekova.

Keď ideme po kávu tak povieme: prosím si kávu z tej obrovskej krajiny. A niekedy nepovieme ani len stupeň upraženia. Pýtate sa no a? Prečo by som mal hovoriť viac?

Tak ako sú oblasti s unikátnym vínom Malokarpatská, Tokajská v zahraničí napr. Champagne, tak sú oblasti napr. v Ethiopii Harar, Sidamo, Yirgacheffe.

Tak ako existuje viacero druhov vína, tak existuje viacero druhov kávy (kávovníka). Bežne známe rozdelenie je Arabica a Robusta, ale to sme len škrabli povrch a téma vystačí na ďaľší článok, kde si povieme, čím sa líšia a ako chutia.

Každý farmár sa rozhodne aké rastliny nasadí (tak ako u nás vinár) a každý farmár sa inak stará o to svoje pole – podobne ako u nás. A všetci dobre vieme, že niektorí vinári robia skvelé víno a iní, hmmm, no nie až také skvelé. Rovnaké je to s kávou. Niektoré firmy spracovávajú zrná veľmi zodpovedne a výsledkom je výborná kvalitná káva. Iné firmy vám medzi zrná pribalia kamene, klince, črepy z fliaš, vrchnáčiky (asi už máte obraz). Pražiari sa s tým pobijú, ale s nezrelými zle sušenými zrnami už asi nie.

Posledným vážnym problémom je, že veľmi veľa kávy sa predáva tak, že vôbec nie je jasné odkiaľ pochádza. Alebo len približne. Asi si dokážete predstaviť, že táto nebude príliš kvalitná, ale aspoň je lacná. Pražiar teda kúpi nejakú zelenú kávu odkiaľsi z Ethiopie (to je tá krajina čo má 1 100 000 km²) a zákazník sa teší, že kúpil kvalitnú arabiku, ktorá bude výborne chutiť. Pritom, ak znova použijem vinárske prirovnanie, kúpil Bakchus, pričom jediná výhoda, ktorú oba produkty majú, že sú lacné (Bakchus 1L stojí 1,69 euro).

Nemyslím si, že všetci začneme byť odborníci na oblasti a nedaj boh poznať mená farmárov alebo názvy spracovateľských závodov. Ale dobrý začiatok bude – pýtať si kávu s pôvodom. Keď sa ku svojmu výrobku niekto hlási, tak sa asi zaň úplne nehanbí a ak to napriek tomu nie je “vaša šálka kávy”, tak nabudúce budete vedieť, že od Fernandeza nie 🙂

Káva s pôvodom nemusí byť výrazne drahšia ako káva bez pôvodu, netreba sa toho báť.

A ešte hádanka na koniec, čo myslíte, ako sa volá farmár, ktorý dodáva zrná pre výrobcov instantnej kávy?

Dajte vedieť priateľom:
Facebook
Facebook
Twitter
Visit Us
Odber noviniek
RSS
Categories: Kava

Komentáre

6 Komentáre ku "O tom, prečo nechcem piť kávový bakchus"

avatar
  Subscribe  
najnovšie najstaršie naviac hlasované
Upoznorni
Tomas
Hosť

Radost citat – velmi zaujimave! Mas talent Miso 😉

Natali
Hosť

Pekneee!

Eva
Hosť

Celkom seriózne som dostala chuť na pravú Arabicu. 🙂